Brusel/Oradea 23. januára (CINK) – Grafické komiksy sa dajú použiť ako výborný pedagogický materiál. Pre CINK to povedal slovenský učiteľ pôsobiaci v Rumunsku Juraj Cigáň, ktorý vytvoril vzdelávací projekt na základe komiksu ako žánru. Jeho projekt s názvom Hovoríme po slovensky má týždenne stovky pozretí, prezradil.
Juraj Cigáň pôsobí ako vyslaný učiteľ slovenského jazyka Ministerstva školstva SR na slovenských školách v rumunskej oblasti Bihor (Bodonoš, Nová Huta) a v meste Oradea dokopy už 16 rokov. V súčasnosti pôsobí na Národnom kolégiu Mihaia Eminesca v Oradei, popritom dochádza na Teoretické lýceum Constantina Šerbana v Alešdi a na Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka v Bodonoši. Navyše má kurzy slovenského jazyka pre slovenských študentov, ale aj pre rumunských študentov-začiatočníkov na Univerzite v Oradei. Tvrdí, že o slovenčinu je na univerzite každý rok záujem, vždy sa prihlási päť-šesť študentov na kurz slovenčiny ako cudzieho jazyka. Tí šikovnejší sa aj vďaka nemu dostanú v lete do Bratislavy na Studia Academika Slovaca (SAS).
Počas pôsobenia v Rumunsku vznikol aj projekt Hovoríme po slovensky, ktorý je dostupný tu: https://hovorimeposlovensky.sk/
O: Ako vznikol komiksový projekt Hovoríme po slovensky?
Pred príchodom do Rumunska som robil dizertačku z ohrozených jazykov, ale aj o tom, ako zachraňovať slovenčinu v diaspóre. Vychádzal som z projektu Supertrieda a dosť som rozmýšľal nad tým, ako pripraviť materiály, keďže som vedel, že nemáme materiály pre slovenčinu ako cudzí jazyk pre deti. Od začiatku som vedel, že budem musieť niečo také vymyslieť. V ten prvý rok som mal kopec iných cvičení a vecí, kúpené hry, fungovalo to dobre, len som potreboval aj niečo také, čo deti aj uvidia, budú čítať, čo bude prosto aj vekovo prístupné, vizuálne príťažlivé pre deti. Náhodou som o tom hovoril kamarátke (budúcej spoluautorke projektu), že čosi také potrebujem a že si to chcem sám ilustrovať, a ona ma upozornila na grafické komiksy, s ktorými sa dá pracovať. V tom momente som okamžite vedel, že je tu žáner, ktorý presne sedí na to, čo sme robili s deckami v Supertriede, akurát že v online priestore.
O: Takže deti a žiaci sa učia cez internet?
Nové slová a významy sa deti učia v kontextoch, na obrázkoch. Ten komiks bol od začiatku multimodálny. Bola to kanadská firma Pixton a dali sa tam nahrávať aj zvuky. To som mal potom na ich cloude uložené. Dokonca som občas aj s deťmi nahovoril ten komiks, že sme to počas hodín robili a som ich zapojil a oni nahovorili nejaké texty. Počuli sa, bolo to celkom zábavné.
O: Čiže tá stránka, tá grafika ako taká existovala a ty si do toho vkladal texty a významy?
To sú takzvané grafické komiksy, dá sa s tými postavičkami robiť. Je tam veľké množstvo dát v podobe knižníc, v ktorých sú spracované všetky možné témy. Scenár som si vymyslel sám, aj všetko ostatné a dodržiaval som pritom učebnú metodiku.
O: A potom sa projekt zastavil...
Problém nastal, keď počas rozrobeného komiksu sme sa dozvedeli, že platforma Google tie produkty už nebude podporovať, že sa ten pôvodný komiks bude kompletne meniť, respektíve celý Pixton. Tak my sme ten komiks príbehovo dokončili tak, že decká sa stratia v jaskyni. Odkedy bol bez audia, tak som potom ďalej nepokračoval a platí, že to, čo som dokončil, je urobené na úroveň znalostí B2. Sú tam všetky veci. Gramatika podľa metodiky, je tam menu na okraji, kde sa dá všetko nájsť. Ku každej lekcii je hra pexeso, my ju pracovne voláme Pixeso, podľa obrázkov, pictures v angličtine. Nazvali sme to pre seba ako Pictures Communication.
O: Čiže projekt na internete stále funguje?
Odkedy sme to s kamarátkou zavesili na sieť, odvtedy to tam je, pôvodne aj s audionahrávkami. To audio potom prestalo, keď Google fakticky zrušil ten cloud aj s úložiskom nahrávok. Teraz sa rozvoju projektu nevenujeme, ale rozmýšľam, že sa k tomu vrátim, rozbehnem to znovu a doplním. Momentálne to má stovky pozretí týždenne. Ľudia na to chodia, čítajú, pozerajú. Jediná chybička krásy je, že stále nefunguje audio. Menším deťom, ktoré ešte nevedia čítať, a teda nerozumejú textu, to chýba. Bolo len normálne, že si si predtým klikol na obrázok a tie postavičky hovorili. Texty som ja sám nahovoril.
O: Nakoľko je to teda použiteľné, keďže aj ty si to využíval vo svojej pedagogickej praxi? Môžu to používať napríklad aj slovenské víkendové školy v cudzine, má to širšie uplatnenie?
Ja to používam doteraz s deťmi, aj s učebnicami. Určite je to použiteľný materiál. Robil som o tom prednášku aj pre Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Mal som viacero prezentácií aj nejaké dve - tri štúdie k tomu, aj pre Slovákov v Sarvaši v Maďarsku, konkrétne na Pedagogickej fakulte Univerzity Ferencza Gála, takisto v Bukurešti na Katedre slavistiky. Vo februári 2025 som projekt mojich komiksov prezentoval po rumunsky na Univerzite v Oradei na kolokviu pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka. V Bratislave ešte pre Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov, v ktorom som v minulosti pôsobil, som pripravil tiež jednu štúdiu pre ich zborník. Keď začala vojna na Ukrajine, tak ma z metodického centra požiadali, či to nepredstavím našim slovenským učiteľom. Pre ukrajinské deti, aby mali nejaký materiál, ktorý môžu čítať a učiť sa z neho, ktorý dodržiava metodiku. Lebo učiť sa slovenčinu ako cudzí jazyk je niečo úplne iné ako slovenčina, ktorú sa učíme my. Je to v podstate taký hravou formou pripravený kurz, má autorský originálny materiál, ktorý dodržiava metodiku výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Juraj Cigáň nám ešte prezradil, že spolu s profesorom Markom Stašákom, ktorý má slovenských predkov a v Oradei na univerzite učí geografiu, robia rôzne projekty s partnermi zo Slovenska. Prepájajú Univerzitu v Oradei s Univerzitou Mateja Bella v Banskej Bystrici či Univerzitou Cyrila a Metoda z Trnavy, pripravujú rôzne konferencie a spolupracujú aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Keďže vystudoval aj históriu, témou sú prevažne historické veci, napríklad o pôvode bihorských Slovákov, o ich príchode na územie dnešného Rumunska, jednoducho prepájanie slovenskej komunity z Rumunska na vedeckej báze s inštitúciami zo Slovenska.
Pre CINK pripravil Jaromír Novak
FOTO: Archív J. Cigáňa